Pam pam pam

| autor: Lucia Masnicová
Bubny

Zapadajúce slnko, zvuk fontány, pohoda a očakávanie pred Slovenským národným divadlom, 5.júla, 19:30.  Na schodoch djembe, kongá a iné perkusie, dokopy asi 50 nástrojov čakajúcich, kým sa ich niekto dotkne a rozozvučí ich. K tomu Tono Gúth s Etnobubnovou školou Rytmika a ďalšími 2 chalanmi. Skončil sa program TEDxBratislava 2014 – Festival.  A keďže je to festival, pokračovalo sa afterkou a nie hocijakou. Tento rok sme pre našich divákov vybrali z talára opäť niečo jedinečné. Od Rytmiky sme dostali lekciu: couching hudbou.

Keď som sa s Tonom prvýkrát stretla na obede, bola som zvedavá, ako dokáže zapojiť človeka bez hudobného sluchu a ako dokáže hudbou učit coaching alebo leadership. Povedal mi presne tie slová, ktorými aj otvoril stretnutie s našimi divákmi: „Základ rytmu má každý, káždý človek dýcha, každý človek má srdce, každý človek sa hýbe. Okolo vás sa všetko v podstate deje v rytme.“ Počas rozhovoru som sa tiež dozvedela, že hra na hudobný nástroj može pomôcť porozumieť iným ľuďom, nájsť nové možnosti komunikácie a spolupráce v tíme a v organizácii. Vraj prostredníctvom hry sa ľudia lepšie spoznávajú, objavujú nový alebo skrytý potenciál. Priznám sa, neverila som tomu veľmi. Až kým nedošlo na bubnovačku.

Pam pam pam. Naše prvé údery na djembe sú jednoduché. Opakujeme ich dokola, kým si na ne zvykneme. Pri rytme djembe sa vraciam do januára, kedy sa náš organizačný tím začína stretávať a intenzívne pracovať. Zvykáme si na seba, zapájame nových členov, diskutujeme o rečníkoch z longlistu, ktorý ma okolo stovky mien. Aj naše údery sú jednoduché, zatiaľ pomalé a prerušované.

Pam pam, pam pam pam. Pokračujeme zložitejšími tónmi. Sledujem ľudí okolo seba,  majú úsmevy na tvárach, rytmus nám všetkým preniká hlboko do vnútra. Tono nás inštruuje, aby sme pozerali na jeho nohy. Bubnujeme podľa jeho prešľapovania, chôdze, dupotu. Oddávame sa pokynom skvelých hudobníkov, ktorí si rytmus úžívajú presne tak ako hrajúce publikum.  Už počas apríla tím posúva potenciálnych rečníkov do shortlistu a začíname ich oslovovať.  Zapájame intenzívne aj ostatné zložky tímu, riešime prestávkove aktivity, komunikujeme s partnermi, zháňame technikov, dizajnérov.

Pam pam, pam pam. Bubnujeme raz pravá strana, raz ľavá strana. Pokynmi rukou hore a dolu Tono zadáva hlasitosť bubnovania. Tóny sú miestami tak tiché, že nás prehlučí fontána.  Sem-tam sa pomýlim, na momenty vypadávam z rytmu. Je máj a začína už celkom prihárať, v tíme cítiť napätie. Fungujeme tak,  že všetci vedia o všetkom a aj keď to v inboxe vyzerá naozaj chaoticky, má to svoj zmysel a význam. Napríklad v situácii, kedy niektorí členovia nestíhajú kvôli svojej práci, ostatní ich dokážu zastúpiť a pomôcť danej chvíli.

Pam pam, pam pam, pam pam. Pred divadlom sa ozýva už dokonale zohratá formácia – djembe, gitara, perkusie. Hráme ako keby sme mesiace trénovali na toto vystúpenie. Súhra nástrojov a účastníkov. Hudba je rytmická, chytľavá a aj okoloidúci sa zastavujú, aby si kúsok odniesli. Je sobota, 5. júl 2014. Stretol sa orchester 18-tich organizátorov, 35-tich dobrovoľníkov a 19-stich vystupujúcich. Všetko okolo nás sa dialo v rytme a spolu sme vám zahrali najkrajšie, ako sme vedeli.

Lucia Masnicová

Zobraziť články od Lucia Masnicová