Superorganizmus sa skladá z mnohých jednotlivcov s ohraničenou inteligenciou a neúplnými informáciami. Spolu sú však títo jednotlivci schopní dosiahnuť ciele, ktoré presahujú osobné možnosti každého z nich.

Ak máte pocit, že by medzi mravce a včely – najznámejšie superorganizmy na Zemi – mali patriť aj ľudia, tak ste práve pochopili, prečo sme sa TEDxBratislava 2013 rozhodli organizovať s podtitulom: Úľ.

Veľa ľudí na tému moderovania reagovalo v spätnej väzbe (cez feedback formular) aj pozitívne aj negatívne, takže odpoveď na otázku v nadpise najprv v skratke: chceli sme ukázať rôznych ľudí z tímu (aj ked nedokonalých, ale nadšených), dať tomu rôznorodosť a trochu sa aj individuálne priučiť moderovaniu.

Alebo: Ako by sme chceli aby fungoval TEDxBratislava tím

Skúsenosti z TEDxu a iných konferencií nás už naučili, že kvalita
prednášky často nezávisí od počtu titulov a postavenia rečníka.
Skvelých myšlienok sa často dočkáme od rečníkov a z oblastí, od
ktorých by sme to na prvý pohľad nečakali. Často si hovorím, že každý
človek má minimálne jeden príbeh alebo posolstvo, z ktorého by vám
padla sánka.

Niektoré myšlienky a niektorí ľudia sa Vám hlboko vryjú do pamäte. Pri niektorých to chvíľu trvá, pri niektorých je to otázkou pár chvíľ a pri Vladimíroví Bužekovi to u mňa bola otázka pár sekúnd. (Vladimír Bužek je teoretický fyzik, “Hlava roka” 2008 a jedným z rečníkov na TEDxBratislava 2010; talk o Borgesovi, Kafkovi a troche kvantovej teórie nájdete tu).

Vymyslel som si porekadlo, že: “Lietať je ťažké, ale udržať nohy na zemi je ešte ťažšie.“

Stať sa šikovným a niečo dosiahnuť nie je ľahké, ale udržať si pri tom svoje ideály a vlastnosti, nespyšnieť, nezaspať na vavrínoch a vydržať v snažení, je myslím oveľa ťažšie.  (Nadpis znie ako pokus zaslaný do sútaže o najlepší návrh nového klišé, ale myslím, že vystihuje dôvody, prečo bol TEDx príjemná udalosť.)

Hokejistov sa väčšinou pýtajú na názor minútu po zápase. Mne trvalo sformulovať svoj pocit z TEDxBratislava sedem dní – týždeň som sa cítil šťastne, ale nejak zaseknuto. Celý ten zážitok (zhon, radosť a príval myšlienok, optimizmu a nových ľudí a zároveň smútok z toho, že sa to už skončilo) – moja hlava nevedela uchopiť, interpretovať a povedať niečo dlhšie a konkrétnejšie ako “bolo super!”Toto ”zaseknutie” som si vysvetlil ako potvrdenie toho, že sobota bola výnimočný deň.

Ako dlho by ste zarábali milión Euro? A čo tak zahodiť morálne zásady? Kto všetko vie, ako sa volajú vaše deti a koľko máte na účte? Veríte viac chladným strojom bez emócií, alebo alebo vypočítavým, závistlivým ľuďom? Sú vaše súkromné fotografie skutočne vaše? Zverejniť, ale nie verejne… nie je to oxymoron?

Dokázala finančná kríza, že kapitalizmus zlyhal? Ukazuje riziko globálneho otepľovania, že by sme sa nemali zameriavať na hospodársky rast ale na racionálny ústup? Aké sú ponaučenia z posledných rokov?

Aké je to byť doktor? Aké je to chodiť do práce, v ktorej medzi obedom a poobednou kávou zachraňujete ľuďom životy? A aké je to resuscitovať predčasne narodeného novorodenca, ktorý má celý život ešte iba pred sebou? Čo cíti dieťatko predtým, ako sa ide narodiť? VIE, že sa ide narodiť? A čo cíti doktor?