TEDxBratislava blog

Nerozumiem technickým veciam, a preto ich nemám rada. Nevlastním smartphone, mám radšej mapu ako GPS, autá a bicykle rozlišujem podľa farby, donedávna som nevedela, čo je twitter a často tvrdím, že nové technológie nás raz zabijú. Pri každom vynáleze ako napríklad minitelevízor alebo prenosná fínska sauna ma napadne komentár Simony Stašovaj z Pelíškov: „To muselo dát práce. A přitom je to taková blbost.“ A tak keď Vlado Kaštier spomedul, že prvý TedxSalón bude o aeromobiloch, ohrnula som nosom. Prišla som naň len preto, že som členkou organizačného tímu TedxBratislava.

Skúsenosti z TEDxu a iných konferencií nás už naučili, že kvalita
prednášky často nezávisí od počtu titulov a postavenia rečníka.
Skvelých myšlienok sa často dočkáme od rečníkov a z oblastí, od
ktorých by sme to na prvý pohľad nečakali. Často si hovorím, že každý
človek má minimálne jeden príbeh alebo posolstvo, z ktorého by vám
padla sánka.

Tretí rok učím na vysokej škole v rámci doktorandského štúdia a keďže školské lavice driem celkovo už dvadsiaty rok, všetky ilúzie o slovenskom školstve sú už preč, ak vôbec nejaké boli. Do študentov preto stále len hustím, že musia na sebe makať a do praxe sa tlačiť už počas štúdia. Väčšine sa teda naozaj neche a dokopať ich k tomu stojí nemalé úsilie. Od teraz im však budem dávať za príklad chalaniska, ktorý ešte len začal študovať strednú školu – Jara Dodoka.

Ak počas jedného talku TEDxBratislava zrazu vypadne zvuk alebo zhasne svetlo, je možné, že na pódiu bude stáť Zdenka Homolová.
Cez veľkonočné sviatky sme sa s manželom vybrali na východ Slovenska. Bol to nás rozlúčkový mini road trip s naším starým autíčkom – Fiatom Barchetta, ktorý sme nasledujúci týždeň so slzičkou v oku (hlavne manželovom) plánovali predať. Hlavným dôvodom bolo však navštíviť Zdenku Homolovú – jednu z našich tohtoročných rečníčok.

Workshopy, semináre, diskusie, exkurzie, parties, afterparties … od skorého rána do neskorej noci a to šesť dní za sebou. Tak vyzeral špeciálny program pre TEDx organizátorov na minuloročnom TEDGlobal v Edinburghu, na ktorom som sa mal možnosť zúčastniť. Spolu s asi 50tkou organizátorov TEDxov z celého sveta sme si rozhodne mali čo povedať. Bolo úžasné sledovať a počúvať, aké odlišné problémy majú organizátori v jednotlivých krajinách, čo ich motivovalo a čo sa im podarilo dosiahnuť.

Na Peťa Káčera sme dostali tip Martina Simona z Kaspianu. To, čo nám Martin napísal, nás zaujalo, a tak sme sa s Peťom stretli. Prvýkrát, druhýkrát a tretíkrát si už dokonca odskúšal svoj talk pred nami.

Nestáva sa často, že od známych aj neznámych dostaneme dva nezávislé tipy na toho istého rečníka, o ktorom sme predtým nikto nič nepočuli. Tento rok nám v tipoch takto vyskočilo jedno meno: Manj Carthigaser, fitness trénerka a nadšenkyňa pre zdravú výživu.

V októbri 2011 som cestovala na konferenciu do Groningenu. Len úplnou náhodou som pár týždňov pred tým videla na internete článok o zvláštnom úkaze, ktorý sa týči na okraji mesta. V najrovnejšej krajine sveta stojí najvyššia umelá lezecká veža na svete. Od tej chvíle mi Excalibur nedal spať. Bolo rozhodnuté, musela som na neho vyliezť. Okrem slušných topánok a laptopu som teda na konferenciu vliekla aj lezecký sedák a topánky.

Ako v Holandsku zvykne, a obzvlášť v októbri, celé dni lialo. Po konferencii mi do odchodu vlaku zostávalo ešte pár hodín, previezla som sa teda do areálu Bjoeks, s tým, že si aspoň pozriem ten oranžový falický totem pokrytý chytmi, vypínajúci sa nad jazerom v úplne nepravdepodobnom uhle.

Salón TEDxBratislava bude malé, nepravidelne sa opakujúce podujatie, ktoré sá bude venovať myšlienkam hodným širenia v obdobiach medzi “veľkými“ podujatiami TEDxBratislava konajúcimi sa na ročnej báze.

Ste pred zapnutým televízor a chceli by ste sa dobre zabaviť, najlepšie na niečom slovenskom, niečom, čo reflektuje našu krajinu a situácie, ktoré denne zažívame. Televízne správy vám v tom asi nepomôžu, domáce seriály tiež nesadnú každému, a tak si radšej zapnete internet, kde sa to hemží vtipnými textami a videami.